Konečne som ako tak vyrovnaná zo svojím osudom a zmocní sa ma strach. Že z čoho...Z tojo že už nepatrím tak kde som patrila....že ma nezavolajú na Ulinu rozlúčku....že sa zas dostanem do toh stavu kao predtým.....z toho že som ich stratila....A to soms a už konečne vyrovnala s tým ako som sa mohla....Teda po presviečaní Scream-a od čierneho srdiečka a kopčom za čo mu ďakujem :-* a tiež som si zapamňtal jeho slová že mám tu jeho a určite aj dákych kamošov....spomenula osm si na Animal, Natku, Nikuš a tiež na Sonik že asi by som ich zranila odchodom...I keď v kútiku duše som dúfama že by som chýbala nielen im ale aj Sosnám ako Ula, Dod a Monč, možno daktorému Maťovi...a kto vie ešte komu....Ale k postate....cítim sa silnejšia..možno preto že som sa vyplakala poriadne....možno že som sa už stým ako tak vyrovnala ..možno je to pravdivým textom songu od Zoci voci....Prestavam dúfať :)
Možno je to úsviť dobrý čias a možno očakávaní zánik ....
aoj
ten skype som ti na ten napísala tak ked pojdes nan tak odpis! =) heh inak máš pekný blogíšek =)