Červenec 2009

Len ták ....

11. července 2009 v 19:01 | Ajcul |  About me
Konečne som ako tak vyrovnaná zo svojím osudom a zmocní sa ma strach. Že z čoho...Z tojo že už nepatrím tak kde som patrila....že ma nezavolajú na Ulinu rozlúčku....že sa zas dostanem do toh stavu kao predtým.....z toho že som ich stratila....A to soms a už konečne vyrovnala s tým ako som sa mohla....Teda po presviečaní Scream-a od čierneho srdiečka a kopčom za čo mu ďakujem :-* a tiež som si zapamňtal jeho slová že mám tu jeho a určite aj dákych kamošov....spomenula osm si na Animal, Natku, Nikuš a tiež na Sonik že asi by som ich zranila odchodom...I keď v kútiku duše som dúfama že by som chýbala nielen im ale aj Sosnám ako Ula, Dod a Monč, možno daktorému Maťovi...a kto vie ešte komu....Ale k postate....cítim sa silnejšia..možno preto že som sa vyplakala poriadne....možno že som sa už stým ako tak vyrovnala ..možno je to pravdivým textom songu od Zoci voci....Prestavam dúfať :)

Možno je to úsviť dobrý čias a možno očakávaní zánik ....


Ghetto alebo čo človek nenájde keďsa nudí

8. července 2009 v 19:48 | Ajcul |  About me
Včera bola nuda...Na net som nemohla, v telke dávali skoro všade len pohreb jacksona..No proste nuda...a pak po hodinovom prepínaní v telke som našla na CT2 dobrý film...Volal sa Ghetto a bol to vlastne o živote v židovskom ghette cez druhú svetovú vojnu..ano, pre niekoho nudný vojnový film....Ale bol proste výborný.....Najdem vám hovoriť obsah bo by pre vás nemal takú cenu ale bolo tam krásne vykreslená moc nemcov a snaha židov zachrániť svoju rasu.....Koniec bol krásne smutný ale ako som povedala nejdem nič podbrobné hovoriť pretoože podľa mňa potom film strác svoje čaro
A na koniec dáky ten obrázok

Nevládzem dýchať

7. července 2009 v 11:17 | Ajcul |  About me
Začali prázky a ja trčím doma....Cítim sa sama....A ten pocit neutícha...Pocit samoty...Nie taký ako všetci poznáte...Ja vo vnútri v mojom srdci.....Chcela som najbombovejšie prázky s kamošmi....Chaty, stanovačky, opeky, plno smiechu a radosti..a čo z toho mám nič....Z časti si môžem za to sama...som nezodpovedná.... A potom ten pocit že mám friends a pritom ich nemám....Stratili sa ? ..Nie..Mojou sebeckosťou a pritom totálnou obetavosťou k ním mi ušli..Ušli ako klzká stužka pomedzi prsty.....Prečo vlastne taký pesimistický pohľad na svet? Neviem.....ale pri tom desivom pocite ktorý sa vracia...ten pocit samoty čo ma núti myslieť na veci zakázané....ten pocit samoty čo sa vrýva do môjho zápästia....ten pocit samoty čo vydychuje posledný kúsok života..ten pocit na tlačí do kúta....A sú len dve možnosti...postaviť sa proti alebo zomrieť.....Som slabá...nedokážem sa postaviť ani na nohy nie to ešte takej sile.....Strach? obava? Áno..obava z toho že t zažijem znova a znova a znova....a Ja už nechcem..načo bojujem keď boj je úplne na nič...No čo sa nadýcham keď aj tak vydýchnem?....veľa otázok ... a žiadna odpoveď...prepáčte mi MMN že sa zdávam ale ja už nevládzem....Nádych výdych....A túžba po slobode a vrátenia sa v čase......