Mám taký pocit ...že len leží a krvácam..ležím a čakám na záchranu...
Čím ďalej tým viac mám taký pocit bezmocnosti....Že sa snaží zodvihnúť a nejde to..že tie nepríjemné sny sa stávajú realitou a tá najkrajšia realita snami....
Robím omyly, unáhné reakcie....nepremýšlam , vypínam, snažím sa zabunúť na to, na čo netreba a myslím na veci, na ktoré treba zabudnúť.
A tak ležím, čakám na záchranu a krvácam ....

jaj moje.. zivot je tazky ja viem.. jaj kebyze som stebou cil..abo ty by si bola tu.. aby som ta objala.. neboj vsetko bude better..uvidis.. nadej neumiera nikdy...