Beh života

21. dubna 2009 v 17:54 | Ajcul |  Dačo z my tvorby
Taká kratšia poviedka...

"Ďalšia nudná hodina" pomyslel si Miro a pozeral sa von oknom. Vonka bolo tak krásne a on musel trčať v škole. " Nech sa už táto nudná hodina matiky skončí." Myslel na Betku, babu, ktorú tak dlho mal rád a ktorá mu tak dlho odolávala a teraz bola jeho. Ľúbil ju a dokázal jej odpustiť čokoľvek. Pousmial sa a všimol si, že všetky pohľady spolužiakov smerujú na neho a že sa pozerá aj profák. "Asi ma vyvolal k tabuli," prebehlo mu a pomalý krokom sa k nej vybral. "Tak sínus na druhú mínus kosínus na druhú...." začal mu diktovať profesor, no nedokončil. Zazvonilo na koniec hodiny. "Hurá, ešte hodinu a budem s Betkou." prebehlo mu v mysli, hodil kriedu k tabuli a šiel si po veci. " Len teliga a je to v suchu." smial sa. V tom mu zapípal mobil. "SMS-ka. Dúfam, že od Betky." Jeho túžba sa naplnila, ale text Sms-ky ho nepotešil.
Aoj moje. Sorry ale dnes nemozem byt dlho s tebou.Pisomka projekty a ja nstiham:( Dufam ze sa nehnevas. CMUK
"Aspoň že budem spolu," pomyslel si a ťukal do mobilu. "Hej, ty Rómeo," zavolal naňho spolužiak, "neťukaj toľko do mobilu a poď. Ak budeš meškať, tak ťa telocvikár zakilluje." "Počkaj sekundu! " zakričal na kamoša a potichu si nadiktoval posledné slová SMS-ky....nehnevam sa. lubim ta. cmuk... a bežal za ním.
Keďže meškal, profák mu dal obehnúť celý areál školy. Štyridsaťpäťminútovka mu ubehla ako voda. A teraz prešľapoval na zastávke a nevedel sa dočkať Betky. "Už tu mala byť. Jej kamošky prišli okolo mňa nedávno." pomyslel si a hypnotizoval dav ľudí na prechode. "Nie je tam. Žeby na koniec neprišla?" zosmutnel. A potom si všimol osamelé individum na chodníku. "Betka" povedal po tichu, srdce sa mu rozbúchalo a už videl len ju. všimol si ako si ho z diaľky všimla a ako sa na jej tvári rozčaroval úsmev. Už boli od seba pár metrov, už ich delil len prechod pre chodcov. Betka vstúpila na cestu, keď v tom zo zákruty sa vyrútilo auto a plnou rýchlosťou si to mierilo na Betku. "Niéééé" kričal Miro. Všetko sa spomalilo. Miro len stál ako prikovaní a nič nemohol robiť. Videl ako auto naráža do Betky, ako Betku láme v bedre a kolenách, ako jej hlava padá na kapotu a v zápätí sa odráža od kapoty a padá na asfalt, ako z jej rozbitej hlavy pomaly vyteká krv a ako jej pohľad stále patrí len Mirovi. Hovoril ľúbim ťa, nebolo v ňom žiadne prekvapenie či strach zo smrti.
"Niééé" kričal Miro. V tom sa prebudil. Okolo neho boli hadičky a prístroje. Bol v nemocnici. Betka zomrela pred 11 mesiacmi a toto bola jeho trinásta samovražda.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 animal animal | 21. dubna 2009 v 21:26 | Reagovat

ty kks.. ako..dost jemne... fuf... dobreeee

2 Ajcul Ajcul | 22. dubna 2009 v 19:10 | Reagovat

[1]: keby si vedala ako to vzniklo:D teda ten nápad:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama